Farizej.

Synonymá slova farizej sú pokrytec či falošník. Krásne to vystihuje podobenstvo "Farizej a mýtnik (vyberač daní)"

Farizej a mýtnik.

Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej stál a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu...

Pôvod tohto slova ale musíme hľadať oveľa hlbšie v histórii, aj keď jeho podstata je rovnaká.

Farizej v minulosti

Farizeji boli jedným z teologických, sociálnych a politických názorových prúdov antického judaizmu a tvorili v časoch Ježiša krista medzi židmi akúsi náboženskú elitu. Toto označenie sa tešilo u Židov veľkej vážnosti a úcte.

Doslovný preklad znamená "oddelení" a toto pomenovanie im pravdepodobne dali ľudia z dôvodu, že farizeji si držali odstup od okolitého sveta.

V Novom zákone sú farizeji vykreslení ako Ježišovi protivníci, možno aj preto, že Nový zákon vznikol po definitívnom osamostatnení kresťanstva od judaizmu. Preto môže byť obraz o farizejoch trocha skreslený.

Každopádne, píše sa tam, že neochota farizejov prijať Ježiša vychádzala aj z toho, že Ježiš odhaľoval ich skazené vnútro. Odhaľoval ich samoľúbosť a to, že milovali svoju slávu a elitárstvo viac, ako slávu Božiu. Stačilo im vedomie, že ich ľudia uznávajú a milujú. Odhaľoval ich pokrytectvo, pretože na vonok dodržiavali zákon, no vnútorne zostávali hriešni.

Každý poznáme nejakého pokrytca, napríklad ten, ktorého poznám ja (nazvyme ho Pavôl), jeho meno by stačilo napísať do wikipedie ako definíciu tohto pojmu. Hneď by bolo každému kto sa s "Pavôlom" stretol jasné, kto to farizej je. 

Ja som sa raz rozprával s klientom, ktorý dostal odo mňa vypracovaný rodokmeň, ten si ku každej osobe naviac evidoval samostatné poznámky, ktoré sa dajú zistiť len z rozpávania s príbuzdnými. Písal si povahové črty predkov, prípadne príbehy, ktoré sa s týmito osobami viažu. Môže to byť neskôr veľmi zaujímavé čítanie pre potomkov.

(Ján Bystriansky)