Judáš Iškariotský.

Pomenovaním "judáš" označujeme zradcu, nečestného človeka, či podvodníka.

Kto bol Judáš.

Judáš bol jedným z dvanástich apoštolov a mal na starosti ich financie, no jeho meno sa stalo symbolom zradcov. Dnes už môžme len hádať, čo viedlo Judáša k tomuto činu, či to bola chamtivosť, či vyššie politické ciele (keďže mal Ježiš prevziať vládu nad Izraelom), no jedno je isté. Láska k mamone bola silnejšia, ako láska ku Kristovi. 

Judáš nielen že nemal vieru v Krista, ale nemal s ním ani bližší osobný vzťah a pravdepodobne ho nasledoval len z dôvodu vidiny nahromadenia majetku a lepšiemu spoločenskému postaveniu. Bral ho, ako odrazový mostík k svojej lepšej budúcnosti. Preto z tohto pohľadu bol takýto vývoj udalostí celkom pravdepodobný...

Pred Veľkou nocou Judáš uzavrel dohodu s kňazmi, že im vydá Ježiša za odmenu tridsať strieborných, toľko bola v tej dobe cena za otroka. Po poslednej večeri v Getsemanskej záhrade ho označil bozkom, čo následne viedlo k Ježišovmu zatknutiu.

Rodokmeň Judášov.

Pôvodne som mal v úmysle napísať Judášov rodokmeň, tak ako som pred časom spísal rodokmeň Noemov, no čo som o Judášovi a jeho predkoch našiel, to sa dá napísať jenou vetou: 

Judáš Iškariotský, syn Šimona Iškariotského, muž z dediny Keriot. 

Keriot sa nachádzal asi 15 km južne od Hebronu v Izraeli. Tak asi toľko k rodokmeňu Judáša.

Judášske groše a ich osud.

Je známe, že Judáš zradil Ježiša za tridsať strieborných. Spory sa vedú snáď len v tom, či išlo o strieborné denáre z čias cisára Tiberia, helénske mince razené v Lavante, či týrsky polšekel. 

Menej známe ale je, aký osud ďalej postretol túto Judášovú odmenu za zradu blízkeho. Judáš po zrade Ježiša cítil výčitky, tridsať strieborných vrátil kňazom a v zúfalstve sa šiel obesiť. Povraz sa pod jeho váhou pretrhol a mŕtve telo znetvorili psi.

Keďže peniaze boli poškvrnené krvou, nevrátili sa do chrámovej pokladnice, kňazi za ne kúpili pole, ktoré sa stalo miestom pochovávania cudzincov.

(Ján Bystriansky)