Matriky zostávajú, ľudia odchádzajú.

Je zaujímavé vidieť miesta, ktoré poznám očami skúseného fotografa.

Miesta, kde som chodil už ako dieťa na nedeľné prechádzky, na huby alebo zbierať ovocie. Miesta, s ktorými sú späté aj niektoré rodokmene, ktoré som robil. Vedel som, že tam žili moji predkovia, či predkovia mojich kamarátov, videl som ich postupne pustnúť a zarastať, jednoducho boli súčasťou môjho života. A tak som ich aj vnímal, tak normálne, boli tam vždy a možno aj budú...

Pred časom som objavil na Facebooku stránku "Slovensko tak trochu inak" a tam boli aj fotky miest, ktoré som poznal. Boli ale také nejaké iné, krajšie, vyžaruje z nich niečo tajomné, možno aj strašidelné. Oslovil som teda admina tejto stránky a poprosil ho, či by som mohol jeho fotky použiť vo svojich článkoch. Potešila ma kladná odpoveď, ktorá prišla za krátky čas.

Takže toľko vysvetlenie na úvod, ak by niekomu vŕtalo v hlave, že ako som sa tak rýchlo zdokonalil vo fotení.

Ale o inom som chcel...

Keď som pred desaťročím robil svoj prvý rodokmeň, snáď ako každý, snažil som sa dostať čo najviac do minulosti. Lákala ma predstava vedieť ako sa volali moji pra-predkovia za Jánošíkovských čias, ba ešte starší. A zistil som to. Áno, niekedy sa pošťastí a matriky z lokality v ktorej bádame sú zachované a vtedy sa dá naozaj s menšími problémami dostať do 18. či 17. storočia. No nebolo to to pravé, čo by ma uspokojilo. Je to fajn na ohúrenie ľudí, ale nemá to žiadnu výpovednú hodnotu, jednoducho množstvo mien, dátumov a pospájaných chlievikov.

Neskôr prišiel druhý nápad. 

Skúsim to opačne. Pokúsim sa urobiť "rozrod", to znamená všetkých potomkov jedného rodičovského páru. Samozrejme, nerobil som rozrod predka zo 17. storočia, ktorý prvý prišiel do Detvy, ale podrobne som sa pozrel na predka, ktorý prišiel prvý z Hriňovských lazov na pustatinu nad Utekáčom. Dnešná Drahová, vtedy miesto zvané Jesnyho pustatina.

Presnejšie, boli to štyria dospelí bratia a neskôr k nim prišli aj ich rodičia. To bol rok 1892 a toto sa mi zdalo už reálnejšie na vypracovanie. Zabralo mi to množstvo času, ešte vždy to nie je na 100% hotové a myslím, že to tak aj zostane. Nikdy úplne dokončené. Ďalšie mená a dátumy, ktorých bolo niekoľko násobne viac, ako v tom prvom prípade. Ale aspoň som v obraze a viem, kto zo súčasných mojich menovcov, ku ktorej vetve patrí.

Raz som toto moje dielo spomenul kamarátovi a jeho odpoveď som si zapamätal dodnes. Matriky zostávajú, ale ľudia odchádzajú. Vtedy som prišiel na to, že rodokmeň, ktorý mám je výborný základ na ktorom sa dá stavať. Postupne som navštívil pár tých najstarších žijúcich predkov a dozvedel som sa množstvo zaujímavých informácií a získal stovky starých fotografií aj s popisom osôb na nich.

A tu v tomto bode to začalo byť naozaj zaujímavé. Mená v mojom rodokmeni začínali dostávať svoju tvár a ku viacerým z nich som mal zapísaný nejaký príbeh.

Preto sa snažím aj svojim klientom vysvetliť, že rodokmeň, ktorý im vypracujem nie je všetko. Že tým to nekončí. Samozrejme, že ho môžu odložiť alebo zarámovať a zavesiť na stenu, ale oveľa zaujímavejšie by bolo potom na základe toho pátrať ďalej medzi starými príbuznými. Získať ďalšie informácie, ktoré by inak odišli s posledným žijúcim pamätníkom do zabudnutia.

(Ján Bystriansky)