Probant - střen - stržeň

Peter Viglaš

Jedným z pojmov, s ktorým sa v genealógii stretávame, je výraz probant. Ide o jedinca, ktorý sa musel podrobiť skúške, tzv. próbe. Prostredníctvom genealogickej schémy mal dokladovať šľachtický pôvod na uplatnenie majetkových nárokov, preukázanie spôsobilosti pre vymenovanie do úradu a pod. Odborné príručky a encyklopédie ho charakterizujú ako človeka nultej generácie, od ktorého sa zostavuje vývod všetkých jeho predkov v priamej línii po meči i po praslici. O tom, že nejde o výraz zdomácnený či bežný, hovorí i skutočnosť, že ho nenájdeme ani v Pravidlách slovenského pravopisu ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ba ani v staršom a rozsiahlejšom Výkladovom slovníku slovenského jazyka. Tento výraz sa však používa vo viacerých vedných odboroch, napr. v biológii a medicíne. Slovníky cudzích slov uvádzajú: v antropológii - človek premeriavaný antropometrickými metódami, v genetike- jedinec, od ktorého sa začína výskum dedičnosti, v psychológii - skúmaný jedinec a pod. Na problematiku ma upozornil priateľ, spisovateľ a genealóg Ivan Hudec, ktorý sa pri častom bádaní v českých archívoch stretol aj s tunajším ekvivalentom tohto výrazu - s termínom stŕen. Dalo sa teda predpokladať, že daný výraz má svoj historický, praslovanský pôvod a teda aj slovenský pendant.

Čo hovoria slovníky

Prvé a najjednoduchšie riešenie tajničky núkal česko-slovenský slovník.4 Výraz v ňom však chýba a aj ďalšie zdroje poukazujú na to, že bežná hovorová čeština ním nedisponuje. Foneticky najbližším, aj keď dvojslabičným slovenským slovom, sa k českému výrazu střen (po transkripcii - rozložení ř na rž a zmäkčení koncového n) javí slovo stržeň, -žňa m. (střen - stržeň). Jeho význam podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je: 1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap., 2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu; bot. jadro rastlinnej osi. Starší výkladový slovník menuje

tieto významy: 1. stredná časť rastlinných osí, vnútorná výplň byle alebo kmeňa rastlín, dreň, 2. stredná časť, stred, prostriedok niečoho vôbec, 3. zo zeme trčiaci koreň. Kvôli absencii slovenského etymologického slovníka sme siahli po staršom českom etymologickom slovníku, ktorý ponúka tieto významy slova stržeň: 1. predovšetkým jadro vredu, 2. v staršej dobe mozog, 3. tiež aj špik (v kostiach), 4. prenesene jadro ("duša", dreň) stromu, duša bazy, rákosia a pod. Je zaujímavé, že ani tento

výraz (stržeň) sa už v súčasnej českej slovnej zásobe nevyskytuje. Výraz střen v spomínanom slovníku vlastné heslo nemá. Ako najbližší výraz k nemu autori uvádzajú jednoslabičnú odvodeninu střeň. Z nej odvodzujú zdřeň a dřeň. Slovenskí autori uvádzajú, že termín stržeň sa významovo približuje k staroslovanskému strbža -jadro dreva. Podľa J. Endersa, ktorý sa vo svojom diele opiera

o názor Jana Gebauera, patrí tento výraz k tzv. i-kmeňom - vymiznutým, alebo významovo prešlým inam.

Príklady použitia v textoch

Ak je výraz probant v súčasnej češtine i slovenčine pomerne presne vymedzený, tak výrazy střen a stržeň (mimo odbornej terminológie) oscilujú v úzkom rozmedzí niekoľkých významových rovín. Uvádzame konkrétne príklady z viacerých starších i súčasných slovenských a českých textov: V českom neskorostredovekom alebo ranonovovekom preklade textu poľnohospodárskej encyklopédie Opus ruralium commodorum talianskeho agronóma Petra Crescencia sa píše (o koreni vínnej révy):

Vinný kořen u nás známy jest, ale v studených krajinách, v nich roditi se a ruosti nemůže, jest neznámy. Protož pravíme, že jest nějaký malý strůmek velmi zatočitelný a uzlovatý a zvrasklý neboli rzavý, máje široké pruoduchy a veliký střen a ratolesti široké, obvláštně rozdělené, kterýž bez obřezování a bez pomoci tyček a štěpuov dlúho živ býti a slušně ruosti a stati nemůže. A jeho zajisté ovotcejest hrozen, z jehožto mizhy býva víno, najdražší mokros a nápoj..

Český ichtyológ pri opise svojich skúseností s bakteriálnou nákazou akváriových rybičiek uvádza:

Objevila se mi u jedné skaláry asi před 3-4 měsíci. Začalo to tím, že se na řitní ploutvi, přímo u těla ryby objevila díra a z ní trčel do strany střen ploutvě. Později tento střen odpadl a díra se zvětšovala až se řitní ploutev roztrhla na dvě púlky...

V slovenských botanických textoch čítame:

Parenchymaticke bunky sú v rastlinnom tele pomerne hojne rozšírené, tvoria stržeň a kôru stoniek a koreňov, podstatnú časť zásobných orgánov, sú prítomné v cievnych zväzkoch. Pri systéme nižších rastlín sa spomína stržeň (medula) (h.) - dužina hlúbiku (vatovitý riedky plektenchým), ktorá zvyčajne zanikne a hlúbik je potom dutý.

V mykológii nachádzame stržeň (medulárne excipulum) - časť dužiny apotécia pod hypotéciom; zvonku je ohraničená pletivom excipula. Zaujímavé je použitie výrazu v oblasti techniky, konkrétne v terminológii lodných konštrukcií:

Hlavné kormidlové zariadenie je strojné zariadenie, ovládač kormidla, prípadne hnacia jednotka kormidlového zariadenia a doplnkové vybavenie a prostriedky pôsobenia krútiaceho momentu na kormidlový stržeň (napr. kormidlová páka alebo kvadrant), nutné pre pohyb kormidla s cieľom riadenia lode za normálnych prevádzkových

podmienok.

Vráťme sa však k starším textom. V českej práci z roku 1911 sa spomína stržeň v zmysle strednej časti kmeňa: uprostred kmene čili stržné (čerešňového stromu)...

Václav M. Kramerius v roku 1816 spomína stržeň v zmysle jadra, vnútorného zvitku (rastliny - papyrusu):

...Na špičce těch hloubků na dlouhých stopkách visí květ. V hloubku jest stržeň, z kterého co sníh bílý klíh dělali, a jej na teničké listy táhli. A ty listy místo papíru míli. Ten stržeň tehdáž nebyl jen pro papír, ale také z něho chléb a jiné krme, odev, loďky, na nichž po Nilu se plavili, lékařství a jiné užitečné věci dělali.

V podobnom zmysle (jadro kmeňa) použil tento výraz aj Pavol Országh Hviezdoslav v básni Mňa kedys' zvádzal svet - ...vy chceli ste, by stromček uschnul nahý, / zhrýzť stržeň jeho, podryť korene... - i, podstatne neskôr, jeden zo súčasných politických komentátorov:

Impérium sa zrútilo, lebo v nej chýbal vnútorný stržeň, chrbtica. Stržňom Sovietskeho impéria bol, ako sa ukázalo relatívne nedávno, súdruh Stalin. Cár, boh, pán a imperátor v jednej osobe.

Príbuzné výrazy v iných slovanských jazykoch

Zo slovanských jazykov významovú blízkosť vyššie spomínaných výrazov potvrdzuje napr. ruština. V slovensko-ruskom slovníku má výraz stržeň význam - (prostredná časť, jadro niečoho.

V slovníku rusko-slovenskom sa k výrazu viažu okrem významu srdce aj prenesený význam pre srdce, centrum, stred (niečoho) a dialektový, nárečový výraz pre dreň, dušu (rastliny).

Významnú časť tajničky nám lúšti Jungmannov Slovník česko-německý, ktorý vychádzal v rokoch 1835 - 1838. V ňom sú k výrazu střen uvedené 1. dreň, jadro stromu, 2. prostriedok kosti (špik), 3. vnútro vredu, 4. prostrední prázdne místo Na záver možno povedať, že českému střen zodpovedá v slovenčine výraz stržeň, pričom oba výrazy majú - v češtine i slovenčine - veľmi úzko vymedzený obsah: srdce, chrbtica, mozog, dužina, špik, dreň, jadro riešeného problému - pomenúvajú teda čokoľvek s centrálnym postavením v predmete záujmu. V českej genealogickej terminológii výraz (střen), ako sme už spomenuli, vychádzajúc z alegórie stromu (života) pomenúva skúmanú osobu s centrálnym postavením (vo vývode, rozrode či rodokmeni). Výraz stržeň sa však v spomínanom význame nerozvinul, neudomácil a ako genealogický termín by v súčasnosti znel násilne, ako novotvar. Výraz probant znie snáď cudzo, je však výrazom odborným, ktorý vzišiel z konkrétnej historickej skúsenosti a preto má svoje miesto tak v slovníku českých, ako aj slovenských genealógov. V slovenskej genealogickej terminológii sa ako významovo najbližšie synonymum k nemu javí dvojslovné pomenovanie kľúčová, resp. východisková osoba (vývodu, rodokmeňa, schémy príbuzenských vzťahov). V schémach príbuzenských vzťahov sa na jej označenie používajú aj výrazy ego, centrálna osoba (grafu) alebo jednoducho ja.

(Milan Šišmiš - Vladimír Ferák, Genealogicko - heraldický hlas 1/2007, str. 52)