Prvá návšteva v archíve

Čas plynul a to moje "inokedy" prišlo skôr, ako som si myslel... Keď mi umrel otec, zistil som, že o svojich predkoch neviem vôbec nič. Netušil som odkiaľ pochádzali a myslel som, že na lazoch nad dedinou kde som vyrastal sme žili od nepamäti.

Z omylu ma vyviedla najskôr moja mama a trocha presnejšie nasmerovala stará mama, ktora určila lokalitu, kde by mali smerovať moje prvé kroky.

Spísal som si preto jednoduchú schému, pár chlievikov s menami, o ktorých som vedel určite, že to tak je, našiel kontakt na štátny archív, v ktorom boli archivované matriky mojej farnosti, zavolal tam a zerezervoval som si termín v študovni. Čakal som asi týždeň, pretože tieto matriky sú nasnímané na mikrofilmoch a čítačiek na mikrofilmy bolo k dispozícii len pár.

Týždeň ubehol ako voda, s veľkým nadšením som prišiel do archívu, po úvodnej byrokracii mi pani priniesla krabičku s mikrofilmami, pomohla mi ich založiť do čítačky, popriala veľa šťastia a nechala ma samého. 

No a potom to prišlo...

Prelistoval som pár strán, úsmev mi zvädol, oblial ma pot a vtedy mi došlo, že to nebude tak ľahké, ako som si myslel. Zostaviť rodokmeň bude asi trvať dlhšie a bude na to potreba viac času, ako len moju jednu a navyše prvú návštevu v archíve.

V skratke opíšem, čo som videl na monitore. 

Bolo to na prvý pohľad absolútne nečitateľné písmo v maďarčine, niečo latinsky, nafotené ako negatív (písmo biele a čierne pozadie). V tom, či práve pozerám rodnú, sobášnu alebo úmrtnú matriku som sa strácal. Nejaký čas som sa snažil čítať a lúštiť tie záznamy, ale potom som to vzdal. Úplne som stratil chuť a náladu som mal pod psa. Pretočil som mikrofilm na začiatok, zbalil do krabičky a odovzdal. Pani za okienkom sa milo spýtala, či som našiel, čo som hľadal. Pravdu som nepriznal a s úsmevom povedal, že samozrejme. Vyplatil som poplatok, odišiel a sen o rodokmeni sa znova pomaly vytrácal.

Doma som potom rozmýšľal, čo robiť, ako sa pohnúť z miesta a koho poprosiť o radu. Vtedy ma vôbec nenapadlo, že sú ľudia, ktorí sa genealógii venujú profesionálne. 

No ako sa hovorí, do života si pritiahneme to, na čo myslíme, mne sa to vyplnilo ukážkovo. Po čase sa ľady pohli. Natrafil som na správnych ľudí a všetko som začal vidieť jasnejšie.

(Ján Bystriansky)