Rodové listiny Paškovcov - Zvolenská Slatina - II. časť

Doplňujúce poznámky k rodovým listinám Paškovcov

V štátnom archíve v Prešove objavilo sa v istej v Poľsku vydanej listine meno Paška z Uhier. Listina je zo 14. storočia na základe ktorej možno pokladať prácu profesora Václava Fiedlera "List do budúcich regest zeme Slovenskej" uverejnenú v Tretej výročnej správe Učiteľského ústavu v Lučenca 1929-1930 na str. 3-9 za seriózny vedecký prepis originálnych textov rodových listín Paškovcov (Matejovej i Leopoldovej).

Obsahom zodpovedá originálnym textom aj preklad neznámeho farára, ktorý listiny prekladal do slovenčiny. *

Text rodových listín Paškovcov a ani rodokmeň Juraja Pašku - šľachtica nebol okrem citovanej výročnej správy nikde uverejnený, o čo svedčí skutočnosť, že chýba práca maďarského historika Malyusza Elméra Zsigmund, Budapešť 1951, ktorý zhromaždil všetky známe listiny kráľa Žigmunda a rekonštruoval podľa nich jeho pobyt v Uhorsku až do roku 1410.

Z originálnych textov rodových listín Paškovcov vieme, že kráľ Žigmund Pašku zo Slatiny prvý oslobodil z pút poddanstva už v roku 1404.

Bezpečne sa zistilo, že Paška je pôvodom meno krstné (ako napr. Lukáč) a jeho výskyt v iných slovanských jazykoch - v ruštine, poľštine zdá sa dokazovať jeho slovenský pôvod (teda nie od pascha, t.j. Veľká noc, ale Paľka).

Otec Michala Pašku, ktorý prišiel svoje výsady dať potvrdiť kráľovi Matejovi, nemal ešte priezvisko ako ho nemali ani iní v Žigmundovej listine menovaní slatinskí občania - Antónius a Gregor, medzi kúriami ktorých ležal kráľom darovaný majetok Paškovcov, ani Vanek a Blažej, bývalí kráľovskí správcovia rybníkov pod vígľašským zámkom. Zdá sa potvrdené, že listina Žigmundova bola vydaná s Slovenskej Ľupči a to presne 10. januára 1404, kde sa podľa dosiaľ uverejnených historických prameňov v tom čase kráľ Žigmund zdržiaval. (7.-8.januára sa aj so svojím dvorom zdržiaval vo Vígľaši, 9.1. v Brezne, 11.1.v Ľupči a 13.1. zase v Brezne). Vo Fiedlerovom prepise je meno Ľupča z originálu prečítané nesprávne ako Cybrze, správne je napísané Lypcze, ako je v starších latinských prepisoch od neznámeho farára.

V Žigmundovej listine ide o kúrie Antónia a Gregora, poddaných zo Slatiny a nie o občanov slatinských ako sa zdá z prekladu.

Listina Mateja kráľa je z 28.1.1479 a nie ako sa uvádzalo (z 1.2.1479) a nebola vydaná na hrade vo Zvolene, ale "v našom meste Banská Bystrica".

V Prešove, 14.júna 1973 

 Zaznamenal PhDr. Juraj Paška

Niektoré nepresnosti boli zavinené chybným prečítaním alebo priamo pri prepisovaní kráľovským pisárom (najmä pokiaľ ide o mená).