Rodové listiny Paškovcov - Zvolenská Slatina - V. časť

Príloha k rodovým listinám Paškovcov, pochádzajúcich zo Zvolenskej (Veľkej) Slatiny - Paľka zo 14. storočia, Michala s manželkou Annou Svellovou, dcérou Zuzanou, Laurincom a Pavlom z 15.-17. storočia a potomkov z 19.-20. storočia

Vo štvrtok, na zjavenie Troch kráľov r. 1404 daroval kráľ Zigmund "Paľkovi", predkovi Paškovcov zo Zvolenskej (Veľkej) Slatiny slatinskú kúriu s rybníkom pod vígľašským zámkom, oslobodil ho z pút poddanstva a povýšil do šľachtického stavu.

Darovacou listinou potvrdil a všetkými privilégiami opatril na meno Michala a brata Laurinca (Paľkových synov) a ich dedičov kráľ Matej Korvín vo štvrtok, po obrátení Sv. Paavla r. 1479 a znovu ju potvrdil pre výtečného Michala Paskony, jeho manželku Annu Svellovú, syna Samuela a dcéru Zuzanu, strýca Pavla a udelil im práva, výsady nedotknuteľnosti, ktoré užívajú starí a osvedčení šľachtici v Uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených provinciách potomkovia obojeho pohlavia a nosili šľachtický erb.

Hodnovernosť o majetku erbu potvrdil kráľ Leopold vo Viedni dňa 10. marca 1673 (archívy o rodokmeňoch a grumbuchoch boli uložené v kláštore Sv. Benedika).

Popis erbu:

Na dôkaz našej milosti, láskavosti a štedrosti, preukazovanej voči nim a ako znamenie pravej a nepochybnej nobility (šľachtictva), udeľujem tieto zbrane, čiže odznaky šľachtictva:

• štít, t.j. vojenský, vzpriamený, nebeskej farby, muža pôvabne oblečeného v tunike s červenými nohavicami, plsteným klobúkom ozdobeným troma jastrabími perami, čižmičkami však žltými a so zeleným opaskom, podľa zvyku aký prijali Uhri. Na štíte odspodu je v prostriedku pažiť, muž do výšky z pravej strany drží vyzdvihnutý konár, čiže vetvičku s ružou a jeho šaty sú ozdobené kvetmi toho istého druhu, z ľavej strany sa rukami podopiera o bok, ďalej z hora od čela štítu je znázornená hviezda a odzadu mesiac a naň žiariace súhvezdie, o štít sa opiera vojenská prilbica pletivom potiahnutá, alebo kráľovským diadémom pokrytá, ďalej lev namaľovaný vo svojej prirodzenej farbe s vyplazeným jazykom a otvorenou tlamou, obrátený k pravej strane, zľava natiahnutý k uchváteniu niečoho, z pravej strany má ozdobené nohy vetvičkou ruží a podobným spôsobom je ozdobený na nohách odzadu. Od vrcholku prilbice visia z jednej strany ústrižky, čiže stužky odtiaľto žlté a modré, z druhej strany červené a biele smerom k okrajom štítu, pokojne sa rozplývajúc a vlastný štít pôvabne a krásne visiac ozdobujúc ako toto všetko môžem vidieť na začiatku čiže záhlaví prítomnej našej listiny namaľované a pred oči pozerajúcich sa postavené, maľované učenou rukou, t.j. umelecky vlastnými a pôvabnými farbami.

Pokladali sme za potrebné toto M. Paskony milostivo udeliť a dodať aj zhora spomenúvaným osobám a ich dedičom a potomkom a všetkým oboch pohlaví.

Tento erb môže užívať, dať si ho zhotoviť, vymaľovať a nakresliť na zástavách, práporoch, rodinných zámkoch a domoch, listinách, pečiatkach a prsteňoch, kapičkách a náhrobných pomníkoch vyššie spomenutý M. Paskony a jeho rodina ako aj potomkovia a dediči obojeho pohlavia na večné časy.

Leopold, v.r.

10.3.1673

Originály výsadných listín (na jelenacej koži) sa dedili z pokolenia na pokolenie podľa tradície najstaršieho potomka mužského pohlavia. Ich mená po husitských vpádoch (po r. 1479 a pred r. 1821) sa nezachovali. Údajne žili v Poľsku. Ich poslední dediči boli:

• Ondrej Paška - Strelec (puškár), nar. 18.9.1816, malorolník vo V. Slatine, poľovník
• Pavel Paška - Hajdúch (pandúr), 1851 - umrel r. 1935 z V. Slatiny, poľovník
• Pavel Paška - železničiar a mýtovský richtár, žil v r. 1879-1967. On ich zapožičal Pavlovi Paškovi z V. Slatiny, pracovníkovi Riaditeľstva železníc v Bratislave pre účely zhotovenia erbu na príboroch. U neho sa počas 2. svetovej vojny stratili.

Na nasledujúcich listoch uvádzame (rodokmen) potomkov žijúcich v 19.-20. storočí: ... pokračovanie v budúcom článku...